Spotting trip report – Rozlúčka s Kyjevom (2. časť)

• 2025-09-14 09:00

V druhý deň ráno som sa po nekonečnom čakaní v „maršrutke“ na odchod z konečnej zastávky ocitol na ceste do mesta Boryspiľ, v ktorého katastri leží hlavné medzinárodné letisko Kyjeva. Zatiaľ čo na letisko existuje spojenie expresným autobusom 322 a novým vlakom, do mesta Boryspiľ sa dá dostať iba „maršrutkami“. K dráhe 18L/36R, ktorá sa na letisku v čase mojej návštevy takmer výhradne používala, sa však nedá dostať z letiska samotného. V meste Boryspiľ treba vystúpiť na zastávke nazvanej „Socmistečko“ a vydať sa nasledujúcou ulicou Volodymyra Momota smerom na juh. Je to dlhý pochod popri domoch a obchodoch a keď sa cesta stáča smerom doľava, treba sa vydať vpravo po nespevnenej ceste smerom k dráhe. Ďalší postup závisí od toho, kam konkrétne sa chce človek dostať. Rovno možno pokračovať až k opusteným bývalým stojiskám vojenskej časti letiska, na ktorých niekedy dokazujú svoje kvality rôzni jazdci na motorkách alebo autách. V tejto časti sa nachádza aj niekoľko vyradených letadiel Iljušin, Tupolev a Antonov a dá sa k nim aj dostať, avšak povolené to zjavne nie je, nakoľko naposledy ma odtiaľ celkom razantne vyháňal niekto síce v civilnom oblečení, ale pod hrozbou streľby. Cez bránu odtiaľto vidieť aj na stojiská vojenskej základne, kde sú odparkované rôzne vojenské transportné lietadlá (hlavne TU-134 a AN-26), fotografovať sa však nedajú vzhľadom na vzdialenosť i vegetáciu a vojaci ma veľmi rýchlo vyzvali na odchod.

A321 Wind Rose Aviation UR-WRH (KBP)	A320neo Flynas HZ-NS35 (KBP)

Mojim cieľom však bolo dostať sa k dráhe o niečo južnejšie, čo vyžadovalo ďalší presun po poľných cestách. Nakoľko sa lietalo v smere 18, chcel som fotografovať vzlety, preto mi stačilo dostať sa do miest, kde sú lietadlá už vo vzduchu, minimálne nad plotom letiska, ale zase nie príliš vysoko. To je ťažké odhadnúť, lebo každé lietadlo sa dvíha niekde inde a stúpa inak, ale nakoniec som si našiel pozíciu, z ktorej bola väčšina štartujúcich lietadiel v dobrom uhle. A hneď medzi prvými ma potešil jeden z vojenských AN-26, hlavný cieľ mojej cesty. Vzlietali aj iné lietadlá a jedným z ďalších highlightov mal byť B757-300 spoločnosti Azur Air Ukraine, pričom vyfotografovať ho nebolo vôbec jednoduché, lebo väčšinou lietal v nevhodných časoch. V tomto prípade mi šťastie až tak neprialo, nakoľko v rozhodujúcom okamihu slnko zakryl mrak. Po pár hodinách som sa musel pobrať naspäť, lebo po 13:00 h som očakával prílet lietadla A320neo spoločnosti flynas v špeciálnom sfarbení roka arabskej kaligrafie. A to už bola poloha slnka o niečo lepšia z opačnej strany dráhy, musel som teda prejsť celú cestu naspäť a pešo na druhú stranu, kde bolo možné fotografovať pristátia na dráhu 18L ešte vo vzduchu, aj keď na veľkú vzdialenosť. Z mesta Boryspiľ sa na letisko dá dostať aj niektorou z miestnych „maršrutiek“, avšak novopostavená železničná trať znemožnila prejsť od príjazdovej cesty na letisko k dráhe, nakoľko je oplotená.

B737-800 Bees Airline UR-UBC (IEV)	AN24 Motor-Sich Airlines UR-MSI (IEV)

Z Boryspiľa som sa však potom ponáhľal, nakoľko ďalším cieľom môjho záujmu bol odlet jedného z B737-800 vtedy novej ukrajinskej spoločnosti Bees Airlines, vynikajúcej krásnym žltým sfarbením. Tá však lietala z letiska Žuljany, a tak som musel podniknúť dosť strastiplnú a časovo náročnú cestu medzi oboma letiskami cez centrum mesta, ale nakoniec som sa dostal k dráhe 08 letiska Žuljany. Nakoľko slnko už svietilo zo západnej strany, chcel som použiť fotopozíciu priamo pri prahu dráhy 08, kde by sa lietadlo pri rolovaní na dráhu natočilo do slnečného svitu. Za svoje dlhé cestovanie medzi letiskami som bol „odmenený“ zistením, že práve otočili smer lietania a mne neostávalo nič iné, len sa pokúsiť dostať na opačný koniec dráhy. Čiastočne behom, čiastočne rýchlou chôdzou som to nakoniec s vypätím všetkých síl a v poslednej chvíli úspešne stihol a večer som sa spokojný mohol odobrať do svojho prechodného domova s ešte stále studenou vodou. Nasledujúci deň pobytu sa niesol v znamení celodenného fotografovania na letisku Boryspiľ, ale tento krát som sa rozhodol nešliapať až k dráhe, ale ráno som zamieril fotografovať prílety vo vzduchu spoza nákupného centra Epicentr, takže som opäť absolvoval jazdu zelenou „maršrutkou“ spolu s ranným koloritom čakania na zaplnenie vozidla. Popoludní som pešo prešiel až na letisko a pobral sa na moju známu vyhliadkovú plošinu na parkovisku v južnej časti areálu. V tento deň ma potešili A310-300 nemeckej Luftwaffe, A330-200 Flight Service, AN-12 Cavok Air či B737-300 Yan Air ešte v čiastočných farbách Eritrean Airlines. Pred objektívom sa mi však bohužiaľ neobjavil žiaden ďalší AN-26, čo ma trochu sklamalo. Zostávalo dúfať, že posledné dva dni môjho pobytu túto bilanciu vylepšia.

A330-200 Flight Service 9H-MFS (KBP)	B737-300 Yan Air UR-CNF (KBP)

A skutočne, keď som nasledujúci deň ráno kontroloval letové plány, zostal som stáť pred dilemou, čomu dať prednosť. Na letisku Boryspiľ síce boli na pláne až dva odlety AN-26 ukrajinských vzdušných síl, ale to všetko prekonal letový plán AN-74 vojenského letectva Kazachstanu, ktorý mal okolo obeda priletieť na letisko Žuljany. Rozhodovanie bolo ťažké, ale je jasné, že zvíťazil kazašský stroj, a tak som sa po neskoršom vstávaní vybral k prahu dráhy 26 letiska Žuljany. Mal som dostatočnú rezervu, nakoľko tieto miesta som ešte veľmi nepoznal. Doposiaľ vždy som v Žuljanoch fotografoval blízko prahu dráhy 08, tamojšie miesta som aj poznal a mal ich rád. Predvčerom som síce musel narýchlo použiť miesto aj u dráhy 26, avšak bolo to o kus ďalej, pri vyústení rolovacej dráhy, teraz som chcel fotografovať prílet vo vzduchu. Miesto som nakoniec našiel a v očakávaní príletu AN-74 som sa zase začal obávať mrakov, ktoré sa na oblohe striedali so slnečným svitom. Keď sa lietadlo konečne priblížilo, je jasné, že presne na ideálny záber zboku slnko zakryl mrak, našťastie sa mi podaril aspoň záber mierne spredu, s ktorým som bol spokojný. Vzácny úlovok bol zachytený a ja som sa s úľavou mohol pobrať na popoludňajšie fotografovanie na letisko Boryspiľ. A tento deň bol zjavne mojím šťastným, lebo do večera mi popred objektív defilovali hneď tri rôzne sfarbené ukrajinské vojenské AN-26. Podarilo sa mi vyfotografovať aj ATR-72 spoločnosti Wind Rose Aviation, jedno zo vzácnych lietadiel, ktoré nebolo možné vidieť inde ako na Ukrajine.

AN74 Kazakhstan Air Force 74082 (IEV)	AN140 Motor-Sich Airlines UR-14005 (IEV)

Posledný deň môjho pobytu nepriniesol počas ranného zisťovania zaujímavých letov podľa podaných letových plánov žiadne highlighty na letisku Boryspiľ, preto som sa rozhodol stráviť deň na mne už dobre známom letisku Žuljany. A urobil som dobre, pretože okrem klasickej prevádzky v podobe AN-24 a AN-140 spoločnosti Motor-Sich Airlines a ATR-72F poľského Sprintairu sa v pláne letov objavil aj odlet B737-300 líbyjskej spoločnosti Ghadames Air. Lietadlo bolo v Kyjeve uskladnené asi 2 roky a formálne patrilo akejsi neznámej domácej spoločnosti, malo však už čiastočné farby líbyjského dopravcu a ja som ho túžobne obzeral už dva dni predtým, keď som ho videl odstavené neďaleko opravárenského závodu ARP 410. Ani vo sne mi nenapadlo, že práve v posledný deň mojej návštevy sa rozhodne odletieť do svojho nového pôsobiska. Jeho letový plán ma veľmi potešil, avšak vzhľadom na neistý smer vetra som sa nechcel popáliť ako v prípade lietadla Bees Airline spred dvoch dní, aby som na poslednú chvíľu zistil, že vzlietne z opačnej strany. Rozhodol som sa preto premiestniť na miesto, kde som fotografoval práve Bees Airline. Je to fotopozícia presne oproti vyústeniu rolovacej dráhy na RWY 26, pričom z tejto strany rolovacia dráha nevedie až k prahu dráhy. Vzhľadom na krátku dĺžku dráhy bola totiž istota, že z tohto miesta ho môžem vyfotografovať v oboch prípadoch. Prezieravosť môjho kroku sa ukázala ako veľmi správna, nakoľko po ranných vyššie spomínaných pravidelných letoch v smere 08, ktoré som takto vyfotografoval aspoň z inej perspektívy, líbyjský Boeing zrazu priroloval na vzlet na dráhu 26, a tak som si ho mohol krásne vyfotografovať z oboch strán.

B737-300 Ghadames Air 5A-GRA (IEV)	ATR72F Sprint Air SP-SPL (IEV)

To, že som za miesto svojho posledného fotografovania na letisku Žuljany zvolil prah dráhy 26, malo však aj iný dôvod. Na opačnej strane sa totiž nachádza ukrajinské štátne letecké múzeum, ktoré na voľnom priestranstve zhromažďuje niekoľko desiatok civilných a vojenských lietadiel. Na rozdiel od mnohých iných múzeí, ktoré majú lietadlá uskladnené v interiéri alebo tesne vedľa seba, tu je medzi lietadlami ponechaný dostatočný priestor na to, aby sa väčšina z nich pohodlne zmestila do objektívu fotoaparátu. Navyše väčšina lietadiel je vo veľmi dobrom vonkajšom stave a ani tráva okolo nich nie je ani v lete vysoká (ako napr. v ruskom múzeu v Monine). Múzeum som už dvakrát v minulosti navštívil, avšak v oboch prípadoch nebolo pekné počasie. Teraz bolo slnečné počasie a navyše som mal medzi rannými letmi Motor-Sich Airlines a Sprint Air a plánovaným odletom Ghadames Air dostatok času na jeho náštevu. Musel som síce obísť letisko z východnej strany, ale to mi netrvalo dlhšie ako pol hodiny a už som bol vo vnútri. Na voľnom priestranstve sú tu vystavené takmer všetky typy sovietskych dopravných lietadiel, počnúc IL-14 a TU-104, cez moju milovanú IL-18, až po IL-62, IL-86, IL-76, JAK-40, TU-134 či TU-154. Hojne sú pochopiteľne zastúpené rôzne Antonovy, nakoľko tie vznikali vo vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike. A to nielen tradičné AN-24 či AN-26, ale aj vzácnejší fotogrammetrický AN-30 a prototyp lietadla včasnej výstrahy AN-71. Z novšieho obdobia nechýba TU-134 bývalej ukrajinskej vládnej letky a TU-134UBL vojenského letectva so špeciálnou úpravou na výcvik posádok lietadiel TU-22 a TU-160.

IL62 Aeroflot CCCP-86696 (museum)	TU134A Aeroflot CCCP-65743 (museum)

Po návšteve múzea som sa ešte ponáhľal naspäť k dráhe 26, kde som vyfotografoval spomínaný B737-300 Ghadames Air a potom som sa vybral do svojho ubytovania vyzdvihnúť si veci, vo falošnej nádeji, že ma tam bude čakať majiteľ alebo aspoň finančná kompenzácia od neho za znížený komfort ubytovania. Keď sa ani jedno nenaplnilo a majiteľ sa úspešne zatajoval, rozhodol som sa už vybrať na letisko Boryspiľ, aby som tam skúsil podvečer ešte urobiť pár posledných záberov, pred svojím odletom domov. Štvordňová návšteva Kyjeva sa veľmi vydarila, vyfotografoval som väčšinu lietadiel, ktoré som chcel a aj mnoho prekvapení navyše. Keď som sa po výlete vracal domov, ani vo sne mi nenapadlo, že už o pár mesiacov vojská Ruskej federácie vstúpia na územie Ukrajiny a rozpútajú vojnu, akú Európsky kontinent od čias druhej svetovej vojny nezažil. V čase písania týchto riadkov vojna trvá už tri a pol roka a Rusko sa ani náznakom netvári, že by ju bolo ochotné v dohľadnej dobe skončiť, samozrejme okrem kapitulácie Ukrajiny, alebo aspoň odovzdania obsadených území. Je preto možné, že moja návšteva v Kyjeve bola posledná na dlhé roky a je otázne, kedy sa do týchto končín zase bude možné vrátiť a či to zo spotterského hľadiska vôbec bude stáť za to. Hoci sú moje úvahy veľmi predčasné, obávam sa, že po skončení vojny sa letectvo na Ukrajine obnoví v úplne inej podobe ako bolo pred vojnou, posledné staré Antonovy ustúpia moderným západným strojom a civilný trh si rozparcelujú nízkonákladoví giganti typu Ryanair a Wizz Air. O to som radšej, že som atmosféru pôvodnej Ukrajiny mohol zažiť ešte posledný raz.

L410 Aeroflot CCCP-67357 (museum)	TU104 Aeroflot CCCP-L5415 (museum)